Krajiny V4 vytvoria v najbližších rokoch až dve Bojové skupiny EÚ, výrazne tak prispejú k zvýšeniu jej reakcie-schopnosti na prípadné krízové situácie v jej bezprostrednom susedstve

Bojová skupina krajín Vyšehradskej skupiny bude pre potreby EÚ v pohotovosti v 2. polroku roku 2019. Ministri obrany V4 dnes na spoločnom zasadnutí vo Vysokých Tatrách prijali tiež rozhodnutie pokračovať v tomto koncepte aj v období nasledujúcich rokov. Toto strategické rozhodnutie je možné považovať za jeden z hlavných výstupov obrannej spolupráce krajín V4 počas aktuálne prebiehajúceho predsedníctva SR v tomto formáte. 

„Naše spoločné rozhodnutie vybudovať ďalšiu Bojovú skupinu V4 je výsledkom naozaj úzkej a efektívnej spolupráce krajín Vyšehradskej skupiny a zároveň signálom, že sme pripravení podieľať sa na budovaní silnej, bezpečnej a reakcie schopnej Európy. Tento krok osobne veľmi vítam, pretože priority slovenského predsedníctva sa stávajú skutočnosťou,“ povedal minister obrany SR Peter Gajdoš.
 
Uvedená Bojová skupina V4 by mala byť pre potreby EÚ v pohotovosti v 1. polroku 2023. Rezorty obrany krajín V4 zároveň prehodnocujú možnosť deklarovať tento príspevok po dobu celého roka 2023, čo však bude predmetom ďalšej analýzy.
 
Počas dnešného rokovania sa partneri sústredili aj na koordináciu národných pozícií pred budúcotýždňovým rokovaním ministrov obrany Európskej únie v Bruseli, počas ktorého by mali rezonovať najmä nové obranno-bezpečnostné iniciatívy EÚ s dôrazom na rozvoj Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), Európsky obranný fond zameraný na podporu obranného priemyslu členských štátov EÚ, posilňovanie vojenskej mobility, či postupne sa rodiace nástroje zamerané na podporu aktivít medzinárodného krízového manažmentu a budovanie obranných a bezpečnostných kapacít partnerských krajín s cieľom prispieť k riešeniu bezpečnostných výziev v mieste ich vzniku. 
 
„V kontexte aktuálnych diskusií ohľadom európskej obrany a bezpečnosti, nám toto stretnutie poskytlo vynikajúcu príležitosť zdieľať vzájomné pohľady na iniciatívy, ktoré by k jej posilňovaniu mali prispieť a na tvorbe ktorých sa spoločne s ostatnými členskými štátmi EÚ aktívne podieľame. A dnes už vieme, že na budúcotýždňové zasadnutie ministrov obrany EÚ pôjdeme všetci štyria s jasnou a hlavne spoločnou víziou ich rozvoja. Vyšehradská skupina tak naďalej potvrdzuje svoju relevanciu a cit pre konštruktívne návrhy a riešenia,“ dodal šéf slovenského rezortu obrany. 
 
Uvedené iniciatívy samozrejme vytvárajú potenciál aj pre formát V4, a to najmä pokiaľ ide o projekty zamerané na rozvoj obranných spôsobilostí, či podporu rozvoja infraštruktúry v súvislosti s posilnením vojenskej mobility. Táto širokospektrálna téma si však podľa ministrov bude vyžadovať celonárodný prístup so zapojením viacerých ústredných orgánov štátnej správy. O možnostiach využitia týchto príležitostí budú rezorty obrany naďalej diskutovať na expertnej úrovni, s cieľom prezentovať konkrétne návrhy na spoluprácu počas nasledujúceho stretnutia v jari budúceho roka. 
 
“Rokovanie bolo prínosné a slovenskou stranou skvele zorganizované. Okrem budovania V4 EU Battle Group, alebo pokračovania v spoločnom výcviku vidím značný potenciál i v spolupráci na projektoch posilňujúcich naše obranné schopnosti,”povedal minister obrany Českej republiky Lubomir Metnar.
 
Minister obrany Maďarska Tibor Benkö zdôraznil, že spolupráca a kontinuita V4 posilňuje a rovnako tak prispieva aj k jednote Európskej únie a NATO. „Severoatlantická aliancia a Európska únie musia zostať individuálne silné. Nechceme duplicitu a paralelné štruktúry. Chceme vytvárať obranné spôsobilosti, ktoré zabezpečia bezpečnosť a obranu obyvateľom našich krajín,“ povedal.
 
„Členovia V4 sú krajiny, ktoré keď sa dohodnú, tak dokážu realizovať aj tie najambicióznejšie projekty v oblasti bezpečnosti, alebo posilňovania obranných spôsobilostí. To všetko sú naše priority. Sme pripravení znovu prevziať zodpovednosť a opäť vytvoriť spoločnú bojovú skupinu v roku 2023,“ povedal minister obrany Poľskej republiky Mariusz Błaszczak.
 
Ministri obrany neobišli ani aktuálne iniciatívy na pôde Severoatlantickej aliancie, najmä v kontexte záverov júlového samitu NATO v Bruseli a záväzkov, ktorých plnenie alianční spojenci počas stretnutí hláv štátov a vlád deklarovali najmä v kontexte zvyšovania obranných rozpočtov, rozvoja obranných spôsobilostí a zvýšenia angažovanosti Aliancie pri projektovaní stability v jej bezprostrednom susedstve.

Scroll to Top