Náš generál….

12. mája 2018 bol pre našich kadetov 1. ročníka na Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika výnimočný. Trochu historický, pietny a aj vlastenecký. Tak ako každý rok v jeseni a aj teraz v uvedenom čase sme v rámci vojenských tradícií, vlastenectva a histórie vycestovali s druhou polovicou kadetov do Košarísk. Duchovná služba AOS v Liptovskom Mikuláši, spolu s velením školských jednotiek a v spolupráci s evanjelickou farárkou z Košariskách pripravili celodenný program pre kadetov s názvom „ Po stopách nášho generála“. Ráno sme včas vyrazili z Demänovej do Košarísk.  V Košariskách v evanjelickom kostole nám domáca pani farárka Mgr. Zuzana Durcová porozprávala históriu rodiny Štefánikovcov. O tom, že v miestnom kostole bol krstený generál Štefánik a jeho otec tu pôsobil ako prvý evanjelický farár. Potom sme zapálili sviece na cintoríne generálovým rodičom a jeho trom súrodencom, ktorí sú tu pochovaní. Nasledovala prehliadka múzea, bývalej evanjelickej fary.  Nasledoval presun do Brezovej pod Bradlom kde nás čakalo múzeum Dušana Jurkoviča, architekta mohyly na Bradle. Po hutnej historickej prednáške sme sa vrátili do Košarísk odkiaľ sme historickou cestou kráčali pešo na Bradlo. Historickou cestou preto, lebo na lafetách diel viezli rakvu generála Štefánika do hrobu na mohyle s ďalšími tromi talianskymi vojakmi.

Štyri a po kilometra pešo. Až sme sa ocitli na majestátnom Bradle. V tichu sme rozjímali nad informáciami, ktoré sme dostali a ktoré sa spájali živo s mohylou. Nasledovala pietna spomienka. Prečítaním Biblie,hymny lásky z 1. listu Korintským z 13 kapitoly sme mysleli aj duchovne. V modlitbe sme ďakovali za vodcov viery a národa. Po Áronovskom požehnaní sme nasadli do autobusu, ktorý nás čakal pod mohylou.

Boli sme unavení ale ešte sme mali namierené na jedno miesto. V rámci dňa Ozbrojených síl  Slovenskej republiky, ktorý pripadá vždy na 22. septembra sme sa odobrali na symbolické miesto bojov hurbanovských dobrovoľníkov pri Brezovej pod Bradlom. Títo sa postavili 22. septembra 1848 na odpor. Zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych    kyrysníkov a dvoma stotinami (roty) pešiakov, plniacich príkazy peštianskej vlády.

Po týchto historických udalostiach, ktoré sú zovreté do jedného miesta sme nastúpili do autobusu s úmyslom zastaviť už len v našej alma mater v Demänovej. Stalo sa tak. Unavení, plní dojmov sme šťastlivo dorazili späť.

Scroll to Top