V prvú nedeľu po Svätej Trojici v Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Kremnica spomínali na slovenského národovca Juraja Langsfelda pri 170 výročí jeho popravy. V Chráme Božom privítal domácich i hostí zborový dozorca Mgr. Peter Weis. Liturgiou poslúžil domáci zborový farár Mgr. Jozef Pacek, senior Zvolenského seniorátu Mgr. Ján Čáby a väzenský duchovný kpt. Mgr. Ľubomír Kordoš. Pred kázňou zaspieval zbor Kremnického baníckeho spolku, pod taktovkou domáceho brata farára. Zvesťou Božieho slova poslúžil brat biskup VD Mgr. Slavomír Sabol. Slová z knihy Sudcov o Samsonovi prepojil s osobou J. Langsfelda i výzvou do dnešnej doby. V záverečnej časti služby Božie spestril domáci spevokol.
Po službách Božích sa konala krátka spomienka na Juraja Langsfelda v priestoroch mestského úradu. V popoludňajších hodinách sa konal v chráme Božom kultúrny program s názvom „Kto dá mi sily k púti?“, v ktorom vystúpili zaslúžilý umelec Juraj Sarvaš, hrou na organe MgA. Janko Siroma, Ph.D., N. Nižník, M. Papánková a brat farár Pacek.
Po službách Božích sa konala krátka spomienka na Juraja Langsfelda v priestoroch mestského úradu. V popoludňajších hodinách sa konal v chráme Božom kultúrny program s názvom „Kto dá mi sily k púti?“, v ktorom vystúpili zaslúžilý umelec Juraj Sarvaš, hrou na organe MgA. Janko Siroma, Ph.D., N. Nižník, M. Papánková a brat farár Pacek.
Juraj Langsfeld
bol slovenský národovec a učiteľ v Martine; zároveň po vypuknutí Slovenského povstania dôstojník v Hurbanovom vojsku. Vo veku 23 rokov bol postavený pred vojenský súd. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov. Známy je jeho výrok: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“. Uhorským vojskom bol obesený 22. júna 1849. Na mieste hrobu je vybudovaný pamätník, ktorý bol odhalený 28. októbra 1922.