Hlavným textom, na ktorý sa prihovorili vedúci predstavitelia obidvoch duchovných služieb bol vzatý z Máriinej piesne, v ktorej Mojžišova sestra v kolo tancoch s pannami oslavuje Pána Boha za úžasné víťazstvo, keď Hospodin zachránil svoj ľud pred faraonovou pomstou pri prechode Červeným morom. Jej výrok znel: Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená (Exodus 15, 6). Tento si text vybrali karibskí kresťania s poukazom na oslobodenie otrokov, toho neblahého dedičstva koloniálnej éry – zavedenie novodobého otrokárstva, ktoré sa rozvinulo v celej Karibskej oblasti. Modlitebným spoločenstvám a celému kresťanskému svetu vysvetľujú, že v každej etape existencie kolonializmu sa kolonizátorské systémy pokúšali obrať podrobené národy o ich nepopierateľné práva: ich identitu, ich ľudskú dôstojnosť, ich slobodu a právo na sebaurčenie.
Zotročenie Afričanov nebolo len prípadom transportovania pracovnej sily z jedného miesta na druhé. Potupením Bohom darovanej ľudskej dôstojnosti urobilo z človeka tovar, jednu ľudskú bytosť vlastníctvom inej. K chápaniu zotročeného ako majetku sa pridávali ďalšie praktiky, ktorých cieľom bola ďalšia dehumanizácia Afričanov, napr. upieranie práva na praktizovanie kultúrnych a náboženských zvyklostí a práva na manželstvo a rodinný život. Je veľmi poľutovaniahodné, že počas 500 rokov kolonializmu a zotročovania, bola kresťanská misijná aktivita v oblasti, s výnimkou niekoľkých jedinečných príkladov, úzko zviazaná s týmto odľudšťujúcim systémom a mnohými spôsobmi ho logicky zdôvodňovala a upevňovala. Zatiaľ čo tí, ktorí priniesli Bibliu na toto územie, používali Písma nato, aby ospravedlnili svoje podrobenie zotročeného ľudu, Písmo sa v rukách otrokov stalo inšpiráciou, uistením, že Boh je na ich strane, a že Boh ich povedie do slobody.