Slovensko by malo dávať viac výdavkov na obranu, ozbrojené sily sú na hranici bojaschopnosti, je nevyhnutné, aby sa naša krajina odstrihla od závislosti od ruskej techniky. Obrana nemôže byť predmetom politického boja, Slovenská republika sa musí ako člen NATO správať zodpovedne a v rámci kolektívnej obrany nielen brať, ale aj dávať.
Toto sú asi najopakovanejšie vyjadrenia nezávislých, ba priam sa mi žiada napísať až univerzálnych expertov na obranu a bezpečnosť našej krajiny. No keď môžu podporiť historické rozhodnutie vlády, ktoré je také zásadné pre bezpečnosť tejto krajiny, správajú sa presne naopak a v rozpore s tým, čo verejne deklarujú.
V podstate ako veliteľa vzdušných síl tejto krajiny ma až udivuje, koľko má Slovensko expertov na stíhacie letectvo, ktorí na počkanie dokážu matematicky vypočítať, koľko stíhacích lietadiel potrebujeme.
Povznesiem sa nad tým, že práve títo istí ľudia nás dlhodobo mediálne bičujú za to, že Slovensko ako hrdý člen Aliancie je stále závislé od ruských strojov, a teda aj od ich technikov. A tí istí nezávislí experti volajú po verejnej diskusii o tom, aké lietadlá máme pre vzdušné sily vybrať, a dokonca vedia aj to, koľko ich potrebujeme.
No keď prídeme s riešením, ktoré určite nebolo robené na kolene a ani v poslednej chvíli, ale vyžiadalo si hodiny analýz a sedení, niekedy až ostrej výmeny názorov, opäť nie je podľa nich dosť dobré. Pretože nerozhodovali oni podľa svojich záujmov?
Ľudí, ktorí na počkanie zhodnotia Trumpov telefón a okomentujú všetko počnúc tým, ako treba lepšie regrutovať, až po to, koľko máme protitankových riadených striel, máme prizvať do diskusie?
Ale oni za nás a naše rozhodnutia nenesú zodpovednosť. A priznám sa, chcel by som, rovnako ako títo experti, rozumieť tankovému vojsku a vedieť presne zadefinovať potreby mechanizovanej brigády. Napriek mojej celoživotnej kariére v ozbrojených silách si na to netrúfam, pretože sa celý život venujem práve letectvu.
A práve preto ma zaráža, že sú takí, ktorí sú na požiadanie novinármi, už aj expertmi na nadzvukové letectvo, čiže asi jeho najodbornejšiu časť. Po spartanoch, black hawkoch, a teda konečne zrealizovaných modernizačných projektoch, prichádza nová mediálna bublina. Tentoraz sa diskutuje, koľko vlastne potrebujeme stíhacích lietadiel.
Ide o minimálny počet potrebný na splnenie úloh vzdušných síl, pričom na zabezpečenie požadovaného náletu 140 letových hodín na pilota taktického stíhacieho lietadla treba dosiahnuť minimálny celkový ročný nálet 2100 letových hodín (15 pilotov x 140 letových hodín za rok = 2100 letových hodín). A k tomu ďalších 15 x 40 letových hodín na leteckom simulátore.
Samozrejme, viem, a je to napísané v analýze, že to je minimálny počet pilotov na zabezpečenie NATINAMDS. Tento počet zabezpečí pilotom priestor aj na plnenie iných potrebných úloh a čas na regeneráciu síl. Sme si vedomí, že budeme potrebovať vyšší počet pilotov, ktorý nám nahradí straty (odchod do zálohy, odchod z dôvodu dosiahnutia vekovej hranice, zdravotné dôvody a pod.).
Neverejná časť analýzy obsahuje aj tieto údaje a kontrakt nám zabezpečí aj výcvik doplnkového personálu počas prvých desiatich rokov. Po desiatich rokoch prevádzky F-16 máme ambíciu si tento výcvik zabezpečovať vlastnými silami.
A teraz k počtu lietadiel. Pri priemernej schopnosti leteckej techniky 70 percent, pričom tu zdôrazňujem, že ide o oficiálnu štatistiku amerických vzdušných síl, to predstavuje desať kusov lietadiel.
Tri (2 + 1) lietadlá musia byť nepretržite zaradené do pohotovostného systému, pri troch kusoch lietadiel sa počíta s povinne vykonávanými predpísanými periodickými prácami po dosiahnutí určitého náletu hodín, štyri – päť kusov (v prípade stopercentnej prevádzkyschopnosti je to až osem kusov) lietadiel bude dostupných na zabezpečenie leteckého výcviku a z nich musíme počítať s určitým počtom neprevádzkyschopných (porucha, opravy a pod.).
Tento počet nám zabezpečí potrebnú rozlietanosť lietajúceho personálu. Dnes prevádzkujeme 12 kusov migov a výsledkom je neustále klesajúci počet pilotov a neschopnosť výcviku nových. Rovnaké kalkulácie s rovnakým výsledkom použili aj naši českí a maďarskí susedia. Tieto počty totiž vychádzajú zo štatistík na prevádzkyschopnosť vojenských lietadiel.
A počet 14 stíhacích lietadiel bol stanovený aj v Koncepcii rozvoja spôsobilostí Vzdušných síl Ozbrojených síl SR, ktorá je zameraná jednak na splnenie medzinárodných záväzkov SR v zmysle článkov 4 a 5 Washingtonskej zmluvy, ale predovšetkým na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona o ozbrojených silách na zabezpečenie plnohodnotného plnenia úloh ochrany a obrany vzdušného priestoru SR vrátane podpory pozemných síl a integrovaného systému obrany NATINAMDS, ako aj výcviku.
Ako profesionálny vojak nepotrebujem vnášať do takého zásadného rozhodnutia, akým je budúcnosť nadzvukového letectva, žiadnu politiku. Nie je mi to ani vlastné a ani nepotrebujem nikomu kryť chrbát. Ako odborník na vzdušné letectvo sa držím faktov a nikdy by som sa nepodpísal pod požiadavku, za ktorou by som si ako príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky nestál.
Je však ľahké kritizovať, no reálne riešenia prináša niekto iný.