V stredu 20. marca zomrel brigádny generál Milan Píka (nar. 28.7.1922), účastník západného odboja, ktorý od roku 1949 žil na Slovensku.
„Slovensko mi zachránilo život a vďačím mu za to, že tu môžem byť s vami. V tom čase po poprave môjho otca by som nevydržal vo svojej rodnej vlasti, v Čechách. Slováci majú okrem rozumu aj srdce a tým hovoria a konajú,“ povedal brig. gen. Milan Píka 27. júla 2017 v priestoroch ministerstva obrany, kde ho pri príležitosti jeho 95. narodenín prijal minister Peter Gajdoš.
Milan Píka utekal začiatkom druhej svetovej vojny aj s mamou pred fašizmom z Prahy cez Rumunsko do Francúzska. Počas pobytu v Paríži sa pokúsil vstúpiť do čs. jednotiek, kde ho však neprijali pre jeho nízky vek a tiež preto, lebo nemecké jednotky sa stále približovali a francúzska obrana kolabovala. Podarilo sa mu uniknúť do Anglicka. Dobrovoľne sa prihlásil do vojenskej služby a chcel byť navigátorom v rámci čs. leteckých perutí Britského kráľovského letectva (RAF). Na lekárskej prehliadke mu zistili vrodenú očnú chybu, takže nemohol byť zaradený k lietajúcemu personálu. Z tohto dôvodu pôsobil až do konca druhej svetovej vojny v štáboch čs. leteckých jednotiek v nižších administratívnych pozíciách. Vo Veľkej Británii dosiahol britskú hodnosť F/O (nadporučík letectva) a čs. hodnosť podporučík letectva v zálohe.
Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátil späť do Československa, kde pokračoval v aktívnej vojenskej službe. Ako príslušník čs. armády bol prijatý na štúdium práva na Karlovej univerzite v Prahe. Vzhľadom na budúce právnické vzdelanie bol pridelený na pražský Vojenský súd. Po zatknutí jeho otca, divízneho generála Heliodora Píku, hrdinu čs. légií ešte z prvej svetovej vojny a významného predstaviteľa nášho východného aj západného odboja z druhej svetovej vojny, sa začalo prenasledovanie aj vtedajšieho kapitána Milana Píku. Aj jeho zatkla Štátna bezpečnosť. Súdili ho spoločne so skupinou gen. K. Mrázka za prípravy únosu jeho otca z väzenia do zahraničia. Pre nedostatok dôkazov a po zrejmom zásahu vtedajších mocných, ktorí nechceli, aby boli pred medzinárodnou verejnosťou prezentované súbežné perzekúcie otca aj syna, ho zbavili všetkých obvinení.
Milanovho otca Heliodora Píku popravili 21. 6. 1949 vo väznici Plzeň-Bory. Jeho syna už 1. 6. 1949 prepustili z armády a odňali mu vojenskú hodnosť. Vyhodili ho z Právnickej fakulty a vykázali z Prahy. Mal na rok nastúpiť do Jáchymovských baní, to sa však podarilo zmeniť a útočisko našiel v Bratislave. „Po prepustení z armády som nemal prácu, v Bratislave som nemal priateľov, ani nikoho, o koho by som sa oprel. Vedel som však, že ak tu chcem žiť, čo bola nutnosť a záchrana, musím sa prispôsobiť. Priateľov som si postupne našiel v zamestnaní a v Bratislave som začal byť naozaj doma. Snažil som sa tiež naučiť aspoň trošku po slovensky. Postupne som sa sústredil na to, aby som dokázal očistiť meno svojho otca. Tak, ako som mu to prisľúbil pár hodín pred jeho popravou,“ povedal na uvedenom stretnutí s ministrom obrany Petrom Gajdošom. Na Slovensku pracoval najskôr aj v uhoľných baniach v Handlovej, ale podstatnú časť života pôsobil v bratislavskom drevospracujúcom štátnom podniku Drevona. Bol kurič, šofér aj ekonóm.
Rozsudok nad Heliodorom Píkom v decembri 1968 Vyšší vojenský súd v Příbrame v plnom rozsahu zrušil. K jeho úplnej občianskej rehabilitácii došlo až po novembri 1989. Na tom, že v pamäti Čechov a Slovákov ostal ako hrdina, mal veľkú zásluhu práve jeho syn Milan. Presne v duchu slov, ktoré mu jeho otec povedal pri osobnom stretnutí v noci pred popravou: „Neži s pomstou, buď dobrý k ľuďom, a ak sa bude dať, očisti moju pamiatku.“
Rehabilitovaný bol aj Milan Píka. Najskôr mu v novembri 1972 po čiastočnej rehabilitácii vrátili hodnosť kapitán. Po novembri 1989 bol rehabilitovaný úplne a 30. mája 1990 bol povýšený do hodnosti plukovníka vo výslužbe. V máji 2014 sa dožil aj najväčšieho uznania svojich zásluh za činnosť počas druhej svetovej vojny a za osobné postoje po roku 1948. Bol menovaný do prvej generálskej hodnosti vo výslužbe tak na Slovensku, ako aj v Česku.
„Slovensko mi zachránilo život a vďačím mu za to, že tu môžem byť s vami. V tom čase po poprave môjho otca by som nevydržal vo svojej rodnej vlasti, v Čechách. Slováci majú okrem rozumu aj srdce a tým hovoria a konajú,“ povedal brig. gen. Milan Píka 27. júla 2017 v priestoroch ministerstva obrany, kde ho pri príležitosti jeho 95. narodenín prijal minister Peter Gajdoš.
Milan Píka utekal začiatkom druhej svetovej vojny aj s mamou pred fašizmom z Prahy cez Rumunsko do Francúzska. Počas pobytu v Paríži sa pokúsil vstúpiť do čs. jednotiek, kde ho však neprijali pre jeho nízky vek a tiež preto, lebo nemecké jednotky sa stále približovali a francúzska obrana kolabovala. Podarilo sa mu uniknúť do Anglicka. Dobrovoľne sa prihlásil do vojenskej služby a chcel byť navigátorom v rámci čs. leteckých perutí Britského kráľovského letectva (RAF). Na lekárskej prehliadke mu zistili vrodenú očnú chybu, takže nemohol byť zaradený k lietajúcemu personálu. Z tohto dôvodu pôsobil až do konca druhej svetovej vojny v štáboch čs. leteckých jednotiek v nižších administratívnych pozíciách. Vo Veľkej Británii dosiahol britskú hodnosť F/O (nadporučík letectva) a čs. hodnosť podporučík letectva v zálohe.
Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátil späť do Československa, kde pokračoval v aktívnej vojenskej službe. Ako príslušník čs. armády bol prijatý na štúdium práva na Karlovej univerzite v Prahe. Vzhľadom na budúce právnické vzdelanie bol pridelený na pražský Vojenský súd. Po zatknutí jeho otca, divízneho generála Heliodora Píku, hrdinu čs. légií ešte z prvej svetovej vojny a významného predstaviteľa nášho východného aj západného odboja z druhej svetovej vojny, sa začalo prenasledovanie aj vtedajšieho kapitána Milana Píku. Aj jeho zatkla Štátna bezpečnosť. Súdili ho spoločne so skupinou gen. K. Mrázka za prípravy únosu jeho otca z väzenia do zahraničia. Pre nedostatok dôkazov a po zrejmom zásahu vtedajších mocných, ktorí nechceli, aby boli pred medzinárodnou verejnosťou prezentované súbežné perzekúcie otca aj syna, ho zbavili všetkých obvinení.
Milanovho otca Heliodora Píku popravili 21. 6. 1949 vo väznici Plzeň-Bory. Jeho syna už 1. 6. 1949 prepustili z armády a odňali mu vojenskú hodnosť. Vyhodili ho z Právnickej fakulty a vykázali z Prahy. Mal na rok nastúpiť do Jáchymovských baní, to sa však podarilo zmeniť a útočisko našiel v Bratislave. „Po prepustení z armády som nemal prácu, v Bratislave som nemal priateľov, ani nikoho, o koho by som sa oprel. Vedel som však, že ak tu chcem žiť, čo bola nutnosť a záchrana, musím sa prispôsobiť. Priateľov som si postupne našiel v zamestnaní a v Bratislave som začal byť naozaj doma. Snažil som sa tiež naučiť aspoň trošku po slovensky. Postupne som sa sústredil na to, aby som dokázal očistiť meno svojho otca. Tak, ako som mu to prisľúbil pár hodín pred jeho popravou,“ povedal na uvedenom stretnutí s ministrom obrany Petrom Gajdošom. Na Slovensku pracoval najskôr aj v uhoľných baniach v Handlovej, ale podstatnú časť života pôsobil v bratislavskom drevospracujúcom štátnom podniku Drevona. Bol kurič, šofér aj ekonóm.
Rozsudok nad Heliodorom Píkom v decembri 1968 Vyšší vojenský súd v Příbrame v plnom rozsahu zrušil. K jeho úplnej občianskej rehabilitácii došlo až po novembri 1989. Na tom, že v pamäti Čechov a Slovákov ostal ako hrdina, mal veľkú zásluhu práve jeho syn Milan. Presne v duchu slov, ktoré mu jeho otec povedal pri osobnom stretnutí v noci pred popravou: „Neži s pomstou, buď dobrý k ľuďom, a ak sa bude dať, očisti moju pamiatku.“
Rehabilitovaný bol aj Milan Píka. Najskôr mu v novembri 1972 po čiastočnej rehabilitácii vrátili hodnosť kapitán. Po novembri 1989 bol rehabilitovaný úplne a 30. mája 1990 bol povýšený do hodnosti plukovníka vo výslužbe. V máji 2014 sa dožil aj najväčšieho uznania svojich zásluh za činnosť počas druhej svetovej vojny a za osobné postoje po roku 1948. Bol menovaný do prvej generálskej hodnosti vo výslužbe tak na Slovensku, ako aj v Česku.