Dnes sú médiá plné všelijakého kriku. V spoločnosti to takmer vrie a možno podotknúť, že v mnohých prípadoch je hnev a pobúrenie oprávnené, ak dochádza k nespravodlivosti a zlu. Najmä v politike je počuť kto čo zle robí, aké zlé úmysly má a čo všetko sa stane, keď ho ľudia počúvnu. Ohováraniu niet konca, naberá až nemorálne rozmery a zdá sa, že to už ani nemôže byť horšie. A médiá to v pravidelných správach všetko prestierajú ľudu, aby si z toho vybral a utvoril „svoju pravdu“. A kto na tento „lep“ naskočí je v zajatí ustavičného skúmania, prezerania, dohadovania, presviedčania, ohovárania a súdenia druhých.
Ku kresťanskej viere neodlúčiteľne patria každodenné chvíle stíšenia a rozjímania s Bohom. To pomáha udržať našu slobodu pred banalitou konzumu, hlukom reklám, prúdom prázdnych slov a silnými vlnami prázdneho tárania a hlasného vykrikovania.
Niečo podobné pociťujeme viacerí, ktorí sa pohybujeme v ozbrojených silách (OS SR). Ony sa tiež dostali na stôl všelijakým vykladačom, čo chcú posudzovať myšlienky riadiacich štruktúr MO SR a OS SR . Tentoraz je na pranieri ešte iba neoficiálne nominovaný budúci náčelník Generálneho štábu OS SR. Že vraj generál Zmeko nespĺňa podmienky na vedenie Generálneho štábu. Všetkým, čo vedia takto „veštiť“ nedobrú budúcnosť s osobou, čo nemá za sebou zjavné prehrešky treba asi znovu dôrazne zopakovať Ježišovu radu, aby nesúdili predčasne – najmä ak s danou osobou nemajú vlastnú skúsenosť, alebo vytrhávajú iba určité veci z kontextu. Lebo, ako sa na inom mieste tej vyššie spomenutej knihy píše: „Kto si ty, že súdiš cudzieho sluhu? Bude však stáť, lebo Pán ho môže postaviť.“ (Rim 14, 4). Nuž kvôli upokojeniu spoločenskej atmosféry sa dajme radšej poučiť múdrosťou, ktorá celé stáročia formovala naše morálne a etické hľadiská a určovala normy pre náš slobodný život v krajine, kde chceme žiť i umrieť prežívajúc radosť jeden z druhého.