V dňoch 27.-29.4. 2018 sa uprostred Štiavnických vrchov na Chate u daniela ( s malým d ) obec Repište, uskutočnilo už tretie stretnutie Otcovia a synovia. Okrem nového prostredia pribudli aj nové tváre účastníkov ako z ozbrojených zložiek, tak aj civilov. Čo je však potešujúce, že počet nielen narastá, ale rastie aj odhodlanie pokračovať a privádzať do tohto spoločenstva ďalších otcov a synov.
Zraz účastníkov bol v piatok večer. Počet dosiahol biblických tridsaťdeväť ˗ z toho dvadsaťjeden synov a osemnásť otcov. Po ubytovaní a spoločnej večeri začalo vzájomné zoznamovanie sa spojené s veršom 1J 2,14 : ,,Napísal som vám, deti, pretože ste poznali Otca. Napísal som vám, otcovia, pretože ste poznali Toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci, pretože ste silní a slovo Božie zostáva vo vás a zvíťazili ste nad zlostníkom.“ Prostredníctvom tohto veršu mali otcovia opísať synom, kým vlastne sú. Aká je ich úloha a postavenie v rodine zároveň. Zdanlivo jednoduchý verš, no vôbec nebolo ľahké juniorom vysvetliť jeho zmysel. Nasledovalo slovo o požehnaní. Ako otcovia majú žehnať svojim synom. Azda najdojemnejšia chvíľa celého stretnutia, keď otcovia sa dovtedy svojich synov dotýkali vždy s akýmsi ostychom a sporadicky, po zložení rúk na hlavu vyrieknutí požehnania – možno mnohí prvýkrát – si ich privinuli a pobozkali.
Druhý deň v sobotu po rannej rozcvičke, raňajkách a rannom zamyslení bola podniknutá niekoľkohodinová túra do slnkom zaliatej prírody. Počas nej bola vydaná úloha nafotiť na mobilné telefóny púpavu, podbeľ, medvedí cesnak, prvosienku, nájsť na zemi brezové konáre a z nich stiahnuť kôru.
Poobedný program bol naplnený ušľachtilou myšlienkou. ,, Ako muž na tomto svete máš poslanie zasadiť strom, postaviť dom a splodiť syna“, povedal Vojtech Sirkovský z Armády spásy v Bratislave ,, No dnes budete spolu so svojimi synmi sadiť stromy.“ Preto poobede sa všetci vybrali do blízkej dediny Repište, kde spolu so starostom na vopred dohodnutom mieste mali otcovia so synmi posadiť sadeničku jedli bielej. Následne sa pri nej odfotili. Odteraz majú každý rok dôvod vrátiť sa na toto miesto a porovnávať zasadený strom aj seba, ako sa menia.
Večerný program sa niesol v znamení výroby fakieľ už zo spomenutej brezovej kôry. Postup bol jednoduchý- lieskový papek sa v dĺžke 1,5 m prereže do hĺbky 10 cm a potom sa do neho natlačí poskladaná suchá brezová kôra, ktorá sa zapáli. Po zapálení horí od 3- 20 minút. Víťaz, ktorému fakľa horela najdlhšie, dostal sladkú odmenu. Je samozrejmé, že po takomto programe sa málokomu chcelo ísť skoro spať.
Nedeľa už tradične patrila nielen baleniu a laickým službám Božím so sprevádzajúcou chválovou skupinou. Počas kázne, zazneli tieto slová: ,, Ak viem, že som synom nebeského Otca, potom mám najlepšiu ochranu na svete. Mám žehnajúce a ochraňujúce ruky, ktoré aj keby som akokoľvek upadol, vždy ma zdvihnú a ponesú ďalej. “
Preto na záver stretnutia nebolo vôbec nutné položiť otázku, či takéto stretnutia majú zmysel. Opäť sa všetci jednomyseľne zhodli, že je dôležité znovu sa strenúť na jeseň a na pôvodnom mieste.
* Poďakovanie patrí starostovi obce Repište Vladimírovi Šalkovskému, Kresťanskej policajnej asociácii na Slovensku ako aj zástupcom Armády spásy na Slovensku.