Ozbrojené sily SR jednoznačne a dlhodobo požadujú, aby nové bojové obrnené vozidlo 8×8, ktoré bude v budúcnosti zavedené do výzbroje, malo spôsobilosť plávať. Ide o jednu zo základných a jednoznačných operačných požiadaviek vojakov, na ktorej trvajú od začiatku diskusie obstarania nových vojenských transportérov, čiže už od roku 2013. V projekte vtedy požadovali plávanie v minimálnej rýchlosti 8 km/h. Ak exminister obrany Martin Glváč tvrdí, že to tak nie je, tak účelovo klame a asi mu treba pripomenúť, že už ním vybrané vozidlo muselo plávať podľa požiadaviek a tiež asi zabudol, ako prihliadal na potreby vojakov on.
Keď v roku 2015 slávnostne v Poľsku oznámil aj s vtedajším premiérom, že na základe zámeru o spolupráci (Letter of Intent) nakúpi pre vojakov vozidlá Rosomak – Scipio, bolo očividne potrebné pôvodnú operačnú požiadavku prispôsobiť na ním vybrané vozidlo. Preto vznikla až o viac ako tri týždne neskôr od veľkolepého ohlásenia nového projektu. O jej vypracovanie totiž požiadal vojakov až dodatočne, čím zároveň porušil platnú smernicu o vyzbrojovaní. Napriek tomu ale pozemné sily 21. júla 2015 opakovane uviedli ako svoju operačnú požiadavku pre bojové obrnené vozidlo 8×8 aj plávanie, tentokrát v minimálnej rýchlosti 6 kilometrov za hodinu. A vozidlo Rosomak – Scipio túto požiadavku aj splnilo.
Je zaujímavé, ako si pán Glváč zrazu rozumie s pánom Galkom a ako podsúva novinárom klamlivé informácie. Rovnako, ako to bolo i s cenou vozidiel Rosomak – Scipio pre Nový čas, kedy o cene vozidla 2,6 milióna eur klamal a teraz koná rovnako. Ministerstvo obrany je presvedčené, že je lepšie mať priamy kontrakt s Patriou slovenskej výroby, ako kupovať poľský výrobok na báze rovnakého podvozku. Cieľom rezortu je slovenské zbrojárske firmy zachovať a nie prenajímať ako to robil pán Glváč.