Druhá vlna projektov v rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) – spoločnej iniciatívy štátov EÚ sa stáva skutočnosťou. Počas zasadnutia Rady pre zahraničné záležitosti v Bruseli to dnes potvrdili ministri obrany a zahraničných vecí členských štátov EÚ. Témou spoločnej diskusie bolo okrem PESCO aj celkové zhodnotenie implementácie obranno-bezpečnostných aspektov Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, ktorá po viac ako 2 rokoch od jej zverejnenia prináša reálne výsledky posilňovania angažovanosti EÚ v obranných a bezpečnostných otázkach.
„Slovenská republika sa na plnení priorít vyplývajúcich z Globálnej stratégie EÚ aktívne podieľa. Dôkazom je naša účasť v PESCO, ktorého súčasťou sú aj jednotlivé projekty zamerané na rozvoj obranných spôsobilostí využívajúc pritom vzájomnú spoluprácu členských štátov EÚ. V rámci tzv. druhej vlny projektov PESCO, ktorá dnes bola schválená, sa Slovenská republika zapojí do ďalších troch. Do jedného v pozícii riadneho člena a do dvoch z pozície pozorovateľa s možnosťou dodatočného pristúpenia,“ povedal minister obrany SR Peter Gajdoš. Zároveň pripomenul, že v rámci prvej fázy bol medzi 17 úspešnými aj projekt nepriamej palebnej podpory – EuroArtillery.
Šéfovia rezortov obrany a diplomacie diskutovali aj o otázkach týkajúcich sa nastavenia pravidiel účasti tretích štátov na uvedených projektoch. V tejto súvislosti vyzdvihol minister Gajdoš najmä pridanú hodnotu, ktorú môžu tretie štátny konkrétnym projektom ponúknuť. „Hoci účasť štátov mimo EÚ v projektoch PESCO je pomerne citlivou témou s množstvom otvorených otázok, verím, že sa nám podarí nájsť všeobecne prijateľný kompromis, pretože realizácia projektov Stálej štruktúrovanej spolupráce je jednou z príležitostí, ako posilniť obranné spôsobilosti zúčastnených štátov,“ povedal.
Dnešnému zasadnutiu Rady pre zahraničné záležitosti v Bruseli zároveň dominovali otázky revízie vojenskej bunky pre plánovanie a riadenie neexekutívnych misií Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (MPCC), ktorá tvorí súčasť štruktúry Vojenského štábu EÚ (EUMS) a ktorej cieľom je zvýšiť efektívnosť vojenských misií na africkom kontinente. Šéfovia oboch rezortov členských štátov EÚ diskutovali aj o návrhu z dielne vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vytvoriť tzv. Európsky mierový nástroj (EPF) zameraný na financovanie aktivít EÚ v oblasti medzinárodného krízového manažmentu, či budovania obranných kapacít partnerských krajín.