75. výročie vylodenia si vo francúzskom meste Arromanches za rezort obrany pripomenul pridelenec obrany SR plk. Peter Knánik. Pri tejto príležitosti bola zároveň z iniciatívy Klubu vojenskej histórie v Plzni odhalená pamätná tabuľa určená Čechoslovákom, ktorí sa v roku 1944 zúčastnili na operácii Overlord.
Mesto Arromanches figurovalo v zámeroch stratégov otvorenia druhého frontu v lete 1944 práve vďaka konfigurácii pláže ako jeden z dvoch umelo vytvorených prístavov (operácia s krycím označením Moruša), ktorými začali po prelomení Atlantického valu dovnútra Normandie a neskôr kontinentu prúdiť spojeneckí vojaci a technika. Torzo prístavu ostáva v Arromanches neprehliadnuteľné dodnes.
Na tomto mieste, prakticky v strede krvavých normandských pláží, sa v jednom z ďalších sledov v úvode septembra 1944 vylodila aj Československá samostatná obrnená brigáda, pričom jej časť vyplávala z britského Portsmouthu. V zaradení tejto brigády po boku Britov, Američanov a Kanaďanov, teda hlavných úderných zoskupení „najdlhšieho dňa“ zabránili najmä nenaplnené stavy mužstva, ale aj jej nižšia vycvičenosť (brigádu tvorilo 64 percent Čechov a niečo vyše 18 percent Slovákov).
Slováci do rozhodujúceho dňa operácie Overlord preto zasiahli najmä zo vzduchu, medzi stíhačmi čs. krídla Royal Air Force úradovalo slávne letecké eso Otto Smik. Leteckých operácií v prvom dni invázie sa zúčastnili príslušníci 134. československého stíhacieho krídla, ktoré tvorili tri stíhacie perute (310., 312. a 313.), ako aj 311. bombardovacia peruť. Celkovo išlo o osemdesiat letcov. Československí stíhací letci v tomto operačnom priestore pôsobili až do 29. júna 1944, keď ich stiahli z tejto časti bojiska a zaradili do protilietadlovej obrany Veľkej Británie.
Počet Slovákov, ktorí slúžili v týchto leteckých jednotkách počas operácie Overlord, nebol dosiaľ vyčíslený. Dôvodom je, že v československej brannej moci sa národnosť príslušníkov osobitne neuvádzala. Uvádzal sa rodný jazyk a domovská príslušnosť. S určitosťou však vieme, že operačné lety v tomto priestore vykonávali Slováci – stíhač Otto Smik, príslušník 310. čs. stíhacej perute a Ivan Schwarz z 311. čs. bombardovacej perute. Podľa vojenského historika Petra Šumichrasta z Vojenského historického ústavu však boli Slováci ako jednotlivci začlenení aj do prvosledových inváznych jednotiek kvôli získavaniu skúseností.
Mesto Arromanches figurovalo v zámeroch stratégov otvorenia druhého frontu v lete 1944 práve vďaka konfigurácii pláže ako jeden z dvoch umelo vytvorených prístavov (operácia s krycím označením Moruša), ktorými začali po prelomení Atlantického valu dovnútra Normandie a neskôr kontinentu prúdiť spojeneckí vojaci a technika. Torzo prístavu ostáva v Arromanches neprehliadnuteľné dodnes.
Na tomto mieste, prakticky v strede krvavých normandských pláží, sa v jednom z ďalších sledov v úvode septembra 1944 vylodila aj Československá samostatná obrnená brigáda, pričom jej časť vyplávala z britského Portsmouthu. V zaradení tejto brigády po boku Britov, Američanov a Kanaďanov, teda hlavných úderných zoskupení „najdlhšieho dňa“ zabránili najmä nenaplnené stavy mužstva, ale aj jej nižšia vycvičenosť (brigádu tvorilo 64 percent Čechov a niečo vyše 18 percent Slovákov).
Slováci do rozhodujúceho dňa operácie Overlord preto zasiahli najmä zo vzduchu, medzi stíhačmi čs. krídla Royal Air Force úradovalo slávne letecké eso Otto Smik. Leteckých operácií v prvom dni invázie sa zúčastnili príslušníci 134. československého stíhacieho krídla, ktoré tvorili tri stíhacie perute (310., 312. a 313.), ako aj 311. bombardovacia peruť. Celkovo išlo o osemdesiat letcov. Československí stíhací letci v tomto operačnom priestore pôsobili až do 29. júna 1944, keď ich stiahli z tejto časti bojiska a zaradili do protilietadlovej obrany Veľkej Británie.
Počet Slovákov, ktorí slúžili v týchto leteckých jednotkách počas operácie Overlord, nebol dosiaľ vyčíslený. Dôvodom je, že v československej brannej moci sa národnosť príslušníkov osobitne neuvádzala. Uvádzal sa rodný jazyk a domovská príslušnosť. S určitosťou však vieme, že operačné lety v tomto priestore vykonávali Slováci – stíhač Otto Smik, príslušník 310. čs. stíhacej perute a Ivan Schwarz z 311. čs. bombardovacej perute. Podľa vojenského historika Petra Šumichrasta z Vojenského historického ústavu však boli Slováci ako jednotlivci začlenení aj do prvosledových inváznych jednotiek kvôli získavaniu skúseností.